Dňa 23.8.2011 sa mi na štrkovisku Boričky II v noci o 2.00 hodine podarilo uloviť krásného sumca, ktorý meral 168cm a važil 34kg. Nechcem sa týmto chváliť, chcem len poukázať na to, aký bol ďalší osud tejto krásnej ryby.
Hned po tom jako som ho vytiahol na breh mi bolo jasné čo s ním urobím. Ráno poputuje naspäť do vody!!! Veľa rybárov ma za to odsuzuje a hovoria, či som sa už dočista nezbláznil. „Ty asi nevieš čo taký sumec zožerie za rok kaprov v tej vode!“, tak presne tieto slová som počul už nespočet krát potom, ako sa ostatní dozvedeli, že som ho pustil. Ale ja sa vždy iba pousmejem a odpoviem na to, že iba preto, že ročne zožerie pár kaprov tak ho mám zabyť? Veď mi ročne tiež zjeme nemálo kaprov a nikto nás za to nezabíja!! Viete a teraz už nastáva rad na nás, aby sme sa zamysleli a pouvažovali nad tým, či si budeme rýb vážiť alebo ich vnímať iba jako zdroj obživy a škodné. Pretože o sumcovi sa hovorí, že je škodná, ale určite tomu tak nie je aj sumec ako aj iné druhy rýb má vo vode svoje opodstanenie. Z roka na rok je u vody stále viac a viac sumčiarov a keď si uvedomíme fakt, že sumec sa do našich vôd nenasádza, nakoľko je problém jeho násadu zohnať, takže sme závislí len od neresu sumca a nakoľko sa sumec neresí až keď dosiahne dlžku 70cm, tak si zrazu uvedomíme, že niektorí jedinci nemajú možnosť sa ani raz za život vytrieť. Nechcem nikoho odsuzovať, ale páni sumčiari, aspoń si teda tak hovoríte, zobuďte sa a zamyslite sa kde je chyba, že takéto krásne velké sumce sa u nás ulovia len výnimočne! Zrejme by to potrebovalo prehodnotiť náš postoj k tejto krásnej rybe a uvedomiť si, že ked nebudeme každého sumca, ktorý už dosahuje lovnú mieru dávať do mrazničiek ale začneme ich púšťať, určite takéto trofejné úlovky za pár rokov nebudú iba výnimočné ale celkom bežné. Je to len a len na nás, ktorou cestou sa vyberieme. Ja by som ten krásny zážitok a súboj doprial každému, a aj to je jeden z dôvodov, prečo som tohto krásavca pustil. V tomto článku som písal hlavne o sumcovi, ale treba sa chovať z úctou ku všetkým rybám, pretože každý z nas má tú svoju srdcovú záležitosť kvôli ktorej sa nasedel u vody už nespočet dní. Dúfam že tento môj článok pomôže tiež aspoň trošku k tomu, aby sme aj za pár rokov mali vo vode krásne trofejné ryby a neboli už iba náhodným ulovkom. Nazáver by som už napísal len jedno: púšťajte ryby, prosím!!!
